Referencie - Marcus Polomčák

Ahojte všetci :) Dlho mi trvalo kým som si našiel čas na recenziu tohto programu.

Môj príbeh je trochu iný ako vačšiny záujemcov na WaT. Všetko sa to začalo 15.7.1997, keď som sa narodil v dychberúcom meste New York. Po 4 mesiacoch sme sa vrátili z USA. Rodičia mi dali jedno meno americké a druhé slovenské. Keď som bol na základke, pre ľudí okolo mňa to bolo zaujímavé, ale ja som nevedel prečo. Asi v 12 - tich rokoch som cez google mapy prvykrát videl, kde sme v Queese bývali, v ktorej nemocnici som sa narodil či najlepšiu čínsku reštauráciu v Queese. Zrazu to bol môj najvačší sen dostať sa tam, vidieť krajinu v ktorej som sa narodil a počul o nej toľko rozprávať.

Ako roky plynuly, začal som sa pokúšať dostať sa do USA. Raz som nemal dostatok financiíí, raz som nebol plnoletý či nevedel anglický jazyk. Vyzeralo ta asi tak, že pri každej väčšej prekážke som to vzdal. V 17-tich som prvykrát videl svoju krstnú mamu, ktorá zostala žiť v NY. Prišiel rok 2016 a môj úraz na konci leta. Skoro som si zlomil krčný stavec a zomrel. Rozmýšlal som dlhé hodiny o čom bol môj život, keď väčšina snov bola stále nesplnená. Život som začal brať z iného uhla. Žiť každý jedeň deň tak, ako by mal byť posledný. Sny som premenil na ciele. Začal som kontaktovať rodinných známych v USA a žiadal som ich o pomoc buď ohľadom ubytka alebo práce. Nedarilo sa. Zas som začal pochybovať. Pamätám si ako som smutný hovoril najlepšiemu kamarátovi, že sa mi to nikdy nepodarí. On mi len povedal: "veď vždy si tam chcel ísť?". Strašne ma to nakoplo a ďakujem mu za to. Kontaktoval som agentúry, ale sám som tomu neveril, že by som mohol ísť, kedže som bol len študentom posledného ročníka na strednej škole. Práve v tom momente sa začal písať nový príbeh. Kedže som občanom USA, Matúš z tímu Premier Aquatics mi odpísal, že niečo skúsia vymyslieť a spojili sa so zamestnávateľom v USA. Nič by sa nevybavilo, ak by Matúš Grega nehľadal možnosti pre moju situáciu, ktorá bola preňho nová. Týmto mu chcem z celého srdca poďakovať.

Začali sme spolu komunikovať, všetko bolo OK a ja som sa už začal tešiť. No ale prišla otázka ohľadom angličtiny a tu sa môj úsmev stratil. Na rovinu som mu povedal, že po anglicky dobre nehovorím. Povzbudil ma, že nech sa pokúsim to zlepšiť do pohovoru. So strachom som sa pokúsil pripraviť si frázy, niečo na čo by sa ma mohli opýtať a neuveríte ono to vyšlo. Po pohovore som vedel, že už som v Amerike, že všetky testy zvládnem a prekážky prekonám. Maturitou som sa moc nestresoval, týždeň voľna som využil na rozlúčky, balenie a pod. V pondelok som úspešne zmaturoval a v utorok som odlietal.

Amerika - kto nebol, nezažije. Je to neskutočné pre každého človeka, žiť v dosť rozdielnom svete v akom ste boli zvyknutý. Neviem či to šťastie som si zaslúžil, ale ja som sa tam mal MEGA super. Mal som singleguard - mega, býval som s dvomi chalanmi z Thajska, Ukrajiny, dvoma babami z turecka a ešte s jedným turkom. Všetci mega ľudkovia, žili sme si tam spokojne. Ľudia v USA mega. Čo sa týka mojich snov tak tu sú niektoré z nich, ktoré som si splnil.

1.7.2017 - Tetovanie
8.7.2017 - 120 km na biku za jeden deň
15.7.2017 - Narodeniny v Manhattane
13.8.2017 - Skok z lietadla v Baltimore (s padákom - pozn. Premier Aquatics)
Za 3 a pol mesiaca som prešiel 1200 km na biku, zlepšil si angličtinu, získal som lásku k cestovaniu, som viac sebavedomí a stretol, spoznal neskutočne veľa zaujímavých ľudí.

Nevadí, že nevieš dobre po anglicky. Nevadí, že ideš sám. Nevadí, že sa bojíš. Choď ak chceš!!! Nezabudni, ale na jednu vec. Ty ideš do novej krajiny, choď tam bez predsudkov, očakávaní. Príjmi každý deň s úsmevom, či sa ti stane niečo zlé alebo dobré. Vychutnávaj si každý jedeň deň. Si v USA!!!

PS: Kto to dočítal až sem, má moje uznanie :-)